Pretkané spomienkami

Viete si ešte spomenúť na čas, keď ste sa tešili na prázdniny? Keď ste sa na chvíľu presťahovali, možno aj niekoľko stoviek kilometrov, k babke a dedkovi? Jarné, Veľkonočné alebo aj letné prázdniny boli časom, kedy sme si mohli detstvo užívať plnými dúškami.

Niekedy tým našim deťom aj trocha závidíme ten bezstarostný čas. Rozprávate sa s deťmi o svojich spomienkach, zážitkoch, príhodách a priateľstvách? 

Našu kolekciu MEMORIES sme venovali deťom, ktoré si môžu užívať voľné chvíle počas prázdnin alebo víkendov. Pohodlné strihy detského oblečenia im umožnia vybehnúť za starkými a hodiť sa im do náručia. Objavovať poklady a vytvárať si vlastné jedinečné spomienky. 

Vyspovedala som mojich kolegov, aké spomienky na prázdniny a čas u starých rodičov ešte majú. Prečítajte si a zaspomínajte si s nami, možno budú niektoré veľmi podobné tým vašim. 

Vtipné príhody

O tom, že pobyt u starých rodičov je plný rôznych príhod, niet ani pochýb. Niekedy o tom rozprávajú jazvy, inokedy sú to príbehy alebo výroky, ktoré nás rozosmejú ešte dnes. 

Naša JANKA má takúto príhodu:
"Keď som šla do kurína po vajíčka a schádzala som po rebríku, jedna priečka sa zlomila a ja som zadkom prepadla do diery a zasekla sa tam. Našťastie vajcia ostali celé a mňa prišli zachrániť, lebo som veľmi vrieskala."

KATKA ma rozosmiala jej príhodou:
"Bolo to u starkého sestry - voláme ju “Tetka", to je úžasná žena, žije na lazoch, s kravami. Keď sme tam trávili jedno leto, začala nás naháňať krava - no vtedy mi to veľmi vtipné neprišlo. Našťastie sme jej ušli, ale odvtedy mám k týmto zvieratám rešpekt."

A moja príhoda je vlastne bratov úraz a jeho slávny výrok, ktorý používame ešte aj dnes:
"Pri hre na našej čerešni mal brat škaredý úraz, urobil si "dieru" do nohy a bolo to treba ísť zašívať. Ale on si sadol na chodník a povedal slávnu vetu „Rambo sa ošetril sám, aj ja sa ošetrím sám.“"

Na fotkách je malá Janka - naša grafička s ovečkou.

Vône a chute detstva

Spomienky nám môžu vybaviť aj rôzne podnety, ktoré naše zmysly zachytia. Vôňa a chuť typická pre pobyt u starých rodičov je silným vyvolávačom spomienok. A možno práve zacítite tú klasickú vôňu obľúbeného jedla, ktoré s láskou pripravili pre vnúčatá vaši starkí.

PEŤO si spomína na typické jedlo jeho detstva:
"Fajná pečienka na masle, slivkové knedle a maková štrúdľa. Predovšetkým tá vôňa pečienky."

INA si pamätá na "Buchty na pare ale hlavne linecké pečivo a v kredenci sladkosti."

Ja - MAJKA, si spomínam na tieto veci:
"Lipový čaj môjho deda a potom šípkový. Dedo bol z maďarskej oblasti a na vojne bol kuchár, tak nám vyváral rôzne maďarské jedlá. No čo dodnes nemôžem ani cítiť je vodným melón :D toho som sa prejedla."

JANKA má podobnú spomienku na čaj:
"Jednoznačne pečené buchty, lipový čaj a rezancová polievka."

KATKA si tiež užívala výborný čaj, ktorý vedia skutočne asi len starkí navariť:
"Starkého čaj - nikdy som nepila lepší čaj, ako od neho - ani v tej najlepšej čajovni… Mal špecifickú chuť aj vôňu. Sám si zbieral aj sušil bylinky a dokonca aj ľudia, ktorí nemali radi bylinkové čaje, tento s chuťou vypili. Vždy ho pripravoval v jednej a tej istej zelenej kanvici a nosil nám ho do lesa - keď sme išli zbierať huby, bylinky, drevo na vyrezávanie…"

Na fotkách môžete vidieť malú Janku - našu grafičku spolu so starými rodičmi, ako sa s chuťou napcháva :)
Aj tou rezancovou polievkou, na ktorú spomína vyššie.

Veci, ktoré sú spomienkou

Niektoré veci si odkladáme ako vzácny poklad. Samé sú spomienkou. Hrnček, vankúš, obrus, zásteru. Aj taký strom, ktorý vysadili minulé generácie a stále dáva ovocie, je spomienkou na tých, ktorí tu už nie sú. 

My máme odložený po babke sveter. Visí na háčiku pri dverách a keď je vonku chladno tak je to o tom, kto si ho prvý uchmatne.

PEŤO má doma veľký pollitrový hrnček z ktorého rád pije čaj a veľa starých vecí.

INA má spomienku na "Staré stromy v záhrade a moja jabloň, ktorá bola jediná."

JANKA mala donedávna spomienku v podobe stromu. "Pred dvoma rokmi keď sa musela spíliť posledná dedkova čerešňa, o ktorú sa za svojho života poctivo staral, som veľmi plakala."

KATKA má toho oveľa viac:
"Pre mňa úplne špecifická starkého dielnička - nazývaná “kuchynka" - veľmi rád vyrezával z dreva, vyrábal tie najlepšie hrable, kusy nábytku (vyrezávané poličky, stolčeky, stoly…), drevené betlehemy…. Všade boli nejaké nástroje, kusy dreva - taký jeho špecifický svet. Vtedy som to ešte nevedela tak oceniť, ale bol to veľmi šikovný človek."

Na prvej fotke sa nachádza malá Janka s maminkou - stoja pri čerešni, o ktorej Janka hovorí. Na fotografii v strede si prezerá fotky zo svojho detstva spolu so svojou dcérkou a na poslednej fotografii je naša druhá grafička Katka so starkým. Mimochodom, to je retro kuchyňa :) Aj vy ste takú mali u starých rodičov?

Čo by sme si zopakovali?

A ak by sme si mohli niečo zopakovať z prázdnin u starkých, alebo pripomenúť nejakú aktivitu, bolo by to niečo výnimočné. Niekedy však aj niečo úplne obyčajné, ale s tými konkrétnymi ľuďmi to malo svoje kúzlo.

JANKA: "Keďže moja babka aj dedko boli chemici, rada som chodila s nimi do práce kde boli laboratória a skúšali sme rôzne pokusy."

KATKA: "Hrabanie sena. Mali obrovskú záhradu a ako malá som neznášala túto činnosť. Prehadzovať, presúšať, potom zhŕňať. Taktiež ako dieťa som to veľmi nevedela oceniť, teraz sa na to už pozerám inak. Fitko zadarmo a ešte sa človek aj opáli."

MAJKA: "Babkine a dedove objatie, to mi chýba."

PEŤO v tom má jasno: "Strieľanie zo vzduchovky."

K INE by sa isto niekto pridal: "Ľahnúť si na deku a čítať Angeliku."

Múdro na záver

JANKA: "Musela som vždy ráno sedieť pri stole kým som nezjedla plný tanier krupicovej kaše, až som na jeho dne neuvidela diviačika. Niekedy to trvalo celú večnosť a pretiekli potoky sĺz. Ale predsa raňajky sú základ. Rozprávam o tom všetkom svojej dcére aby aj ona, aspoň takto z rozprávania vedela, akí boli jej prarodičia úžasní."

PEŤO: "Samozrejme, deti vedia, čo všetko by mohli robiť, keby nesedeli za počítačom alebo mobilom. Všetko, čo sme robili my."

MAJKA: "Mojej dcérke rozprávam, ukazujem čo bolo na dvore inak, kde bol strom a kde som utrpela úraz. Čerešňa už síce nie je, ale keď sa narodila zasadili sme jej vlastnú, aby raz mohla mať podobné spomienky."

KATKA: "Samozrejme, také zážitky ako ja, nemá asi nikto :) ."

INA: "Mojej dcérke veľmi nerozprávam o zážitkoch z detstva, ale isto začnem. Jasne si spomínam na hojdačku za domom, deku v tráve, knižku a veget, ticho a pokoj. Starý šijací stroj a jeho vôňa a zvuk, pestré látky a nové veci, ktoré som si ušila, ale to som už bola vo veku ...násť."

Prajeme našim deťom, vnúčatám, krstným deťom i deťom našich priateľov a susedov, aby mali vlastné krásne spomienky na detstvo, na prázdniny a na starých rodičov. 

JEAN-PAUL MALFATTI
„Starí rodičia: láska a múdrosť v tele, kostiach a srdciach.“

Ďakujem za odpovede:

PETER - CFO, rieši výrobu, komunikáciu, financie a všetko okolo toho 
INA - CEO, hľadá nové inšpirácie, vyberá látky, riadi a koordinuje kolekcie a mnoho ďalšieho
JANKA - grafička, navrhuje kolekcie, vymýšľa vlastné potlače látok
KATKA - grafička, navrhuje kolekcie, spravuje sociálne siete, reklamné grafiky, upravila aj tento článok
MAJKA - píšem pre Vás, upravujem e-shop, riešim marketing