Rozprávka o detských pančuchách

Boli raz jedny detské pančuchy, ktoré neboli len také obyčajné.

Jedna sa volala Jaja a druhá Pipi. Boli síce rovnaké, ale každá bola v niečom iná. Jedna chcela ísť doprava a druhá doľava. Jedna chcela skákať a druhá na to nemala náladu. Zdalo sa, akoby ich pri výrobe spojili omylom.

Veď také pančuchy by všade mali chodiť a robiť veci spoločne. A tak sa stalo, že tieto detské pančuchy kúpila mamička svojej dcérke. Katka mala päť rokov a chodila do škôlky. Bolo to milé dievčatko, ktoré sa rado hralo.

Keď prišla jeseň, prišiel aj čas obliecť si pančuchy. Jaja a Pipi sa strašne tešili.
 „Juchúúú pôjdu prvýkrát do škôlky!"

Ale keďže sa nevedeli dohodnúť, ktorá pôjde prvá a ktorá druhá, začali sa hádať.

To bol deň, poviem vám! Jaja a Pipi tak vystrájali, že ak bolo treba ísť obedovať, oni chceli behať a každá iným smerom.

Chudák Katka, zdalo sa že je v ten deň akási nesvoja. Neobsedela pri stole, ale rozbehla sa za hračkami. Keď šli na vychádzku, nevedela sa obuť, lebo Jaja a Pipi sa hádali o topánky.

Zdalo sa že Katka „nemá svoj deň“. Tak sa zvykne hovoriť, keď sme niekedy podráždení, keď sa správame inak ako bežne alebo keď sa nám nedarí.

Nikto však nevedel, že to iba vystrájajú tie detské pančuchy Jaja a Pipi . Aj na ceste domov zo škôlky neposedeli a Katka kopala nožičkami do sedadla v aute. Pančuchy odmietli ísť domov, chceli ešte pobehovať. Jedna chcela skočiť do kopy lístia a druhá za loptou. (Je ti to troška povedomé?)

Aj Katkina mamka už bola zúfalá. Nechala ju ešte chvíľu pobehovať po záhrade. Všetko sa zmenilo, keď sa Katka doma prezliekla a pančuchy si vyzliekla. Bola pokojná a unavená z toľkého celodenného pobehovania.

Ale pančuchy neprestali. Začali sa v koši na špinavé prádlo hádať, ktorá z nich je lepšia.
Jaja tvrdila, že ona beží rýchlejšie a Pipi zase, že ona vie vyššie vyskočiť.
Jaja vravela, že ako pančuchy by sa mali volať po nej a Pipi tvrdila, že by sa mali volať po nej.
Tak veľmi sa pohádali, že sa už nechceli so sebou ani rozprávať. Odvrátili sa od seba a každá pozerala svojou stranou.

Prišiel deň, kedy si ich malá Katka obliekla znova. Ale dnes to bolo iné. Tým, že sa pančuchy nerozprávali, tak si ani nerobili zlosť.

Proste len boli.
Katka bola také isté dievčatko ako inokedy. Len pančuchy sa o seba sem tam obtreli. Šuchli do seba ako Katka chodila. Pošteklili sa nožičkami a v škôlke si spolu aj zatancovali. A zrazu boli schopné aj spolupracovať.

Večer v koši na bielizeň hovorí Jaja:
„Počuj, to bol dnes super deň, že?“

Pipi sa zamyslela a povedala:
„Máš pravdu, veľmi sa mi páčilo, ako sme spolu tancovali.“

„Aj mne sa to páčilo. A páčilo sa mi aj to, ako si ma šteklila nožičkami,“ dodala Jaja.

Jaja a Pipi sa začali spolu rozprávať a smiať sa. Zrazu z nich boli najlepšie kamarátky. Uznali, že ak robia veci spolu, tak je to lepšie. Tým, že sú spojené, sú ako sestry a niekedy musí ustúpiť jedna a inokedy druhá. Ale to neznamená, že je to zlé. Takto si užijú viac zábavy.

Unavené si ľahli vedľa seba a objali sa. V tom Jaja zahlásila „A čo keby sme sa volali JaPi?“

Pipi skríkla „To je fantastický nápad!“ a objala svoju sestričku ešte viac. Spolu sa tešili na nové dobrodružstvá.

A takto vznikli naše pančuchy JAPI :) 

Možno ani vás niekedy pančušky nepočúvajú a keď máte sedieť tak behajú a skáču. Keď mamka niečo po vás chce, oni chcú niečo úplne iné a vy nemáte „svoj deň“. To nevadí, aj dospelí niekedy nemajú svoj deň. Ale zajtra môže byť lepšie. Naše detské pančuchy JaPi odvtedy skutočne počúvajú a vy si môžete vybrať z krásnych farieb. 

Môžete si také pančuchy JAPI vyfarbiť a poslať nám obrázok. Veľmi sa potešíme. 

Alebo si navrhnite vlastné pančuchy. Ako by podľa vás také JAPI pančuchy vyzerali?