Rozprávka o múdrom vlkovi

Šimonko bol u starkých na prázdninách. Bola krásna jeseň, plná nádherných farieb. Babka s dedkom bývali na okraji malej dediny. Domček mal veľkú záhradu s ovocnými stromami. Šimon sa v záhrade rád hrával a šantil. Niekedy pomáhal starkým zberať ovocie zo stromov a ukladať na zimu. 

Bol to veselý a zvedavý chlapec, ktorý mal 7 rokov. Na všetko sa vypytoval a všetko chcel vyskúšať. Raz dokonca vyliezol na rebrík tak vysoko, len aby strhol posledné jabĺčko. Dedko ho učil vyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky a babka mu zase nabrala do mištičky semienka. 

Na dedine sa Šimonkovi páčilo. Stále tam bolo dosť práce a pre neho veľa zábavy. Za plotom ich záhrady bol les. S dedom tam zvykli chodiť na huby a s babkou na černice či šípky. Keď babka s dedkom ukladali jabĺčka na zimu do komory, Šimon sa zahľadel do lesa. Farebné lístie padalo zo stromov. Slnko presvetľovalo koruny a les vyzeral zázračne. Otvoril malé vrátka a už bol na chodníčku v lese. 

"Nepôjdem ďaleko, len sa pozriem, či nenájdem nejaký dubák," myslel ši Šimon a sľuboval si, že sa hneď vráti. Ale za každým stromom, keď nič nenašiel, si povedal: "Pozriem sa už len za tento."

A viete čo sa stalo? Šimon sa v lese stratil. Zišiel z cestičky, ktorá viedla k vrátkam z ich záhrady. Keď si to uvedomil, nevedel už nájsť cestu späť. Babka a dedko ho isto hľadali, ale bol ďaleko, aby počul ich volanie. Začínal sa už aj báť. V lese je tma o čosi skôr. Tie listy, ktoré cez deň krásne padali a vyzerali ako zázračný sneh, ho teraz skôr desili. Všade to len tak šuchotalo.

Sadol si na peň stromu a pozeral do zhusťujúcej sa tmy pred sebou. 

Zrazu za ním praskla vetvička. Vyskočil a skričal: "Kto je to?!" Ale nikto sa neozval. Čo si myslíte, čo by to tak mohlo byť? Veverička, ježko, srnka, jeleň, líška? Kto ešte v lese býva?

Chvíľu takto sedel až kým sa z tmy nezablysli oči. Vyskočil na peň a do ruky si vzal konár. Bol pripravený sa brániť, koľkokrát už predsa vyhral súboj s drevenými mečmi nad kamarátmi. 

"Odvaha ti nechýba." ozvalo sa z lesa. 

"Kto si? Nebojím sa!" skríkol Šimon.

Zviera podišlo k nemu o krok bližšie a chlapec zbadal sivého mohutného vlka. Ani len netušil, že v tomto lese žijú vlci. Tento bol väčší, než si kedykoľvek predstavoval. Mal krásnu sivú srsť a bystrý pohľad.

"Čo tu robíš?" spýtal sa vlk.

"Čakám," odpovedal smelo Šimon.

Vlk sa na neho zahľadel, pristúpil bližšie k chlapcovi a zvedavo sa opýtal: "A na čo čakáš?"

"Babka s dedkom idú po mňa, mal som ich tu počkať." Šimon však nechcel vlkovi prezradiť, že zablúdil a že nevie nájsť cestu domov.

Vlk obišiel peň dookola. Sledoval pritom stále chlapca, ako odvážne stojí a drží konár ako nejaký meč. Vyzeral ako udatný rytier, ktorý je pripravený každú chvíľu zaútočiť. Vlkovi sa chlapcova odvaha veľmi páčila. Videl v ňom kúsok seba. Zároveň však vedel, že chlapec zablúdil a nevie nájsť cestu domov. Rozmýšľal, ako mu pomôcť.

"Výborne, ale kým prídu, nepomohol by si mi s niečím?" spýtal sa vlk.

Šimon chvíľu uvažoval, na akú úlohu ho asi vlk potrebuje? Nechce len využiť jeho neostražitosť a ublížiť mu? Ale keď sa zapozeral do očí tohto vlka, cítil, že mu neublíži. Smelo zoskočil a odhodlane povedal: "Som ti k dispozícií, s čím ti treba pomôcť?"

Vlk sa pousmial. "Poď so mnou, túto kúsok je jeden kameň, ktorý spadol na lesnú cestičku a ježkom tam zavadzia."

"To nie je problém, veď ma!" odpovedal Šimon.  

Vlk a Šimon tak šli bok po boku v ústrety spoločnému dobrodružstvu. Vlk mu povedal, ktorý kameň treba odvaliť, aby vyčistili cestičku a Šimon sa do kameňa zaprel. 

"Výborne, si silný a šikovný," pochválil ho vlk a opýtal sa ho: "Vieš mi ešte s niečím pomôcť?"

"Áno, rád." odpovedal Šimon.

Ďalšia úloha bola oslobodiť veveričku, ktorej noha sa zasekla v štrbine stromu. 

Šimon bol odvážny a robil to skutočne rád. Ako hustla tma v lese a nebolo vidieť skoro ani na krok, rukou sa chytil vlka. Tak vedel kadiaľ ísť. A vlk ho opatrne viedol vpred. Dával pozor na cestu pred nimi a ostražito načúval zvukom lesa. Vykonali ešte zopár úloh. Čo myslíš, komu a ako bolo treba ešte v lese pomôcť?

Z vlka a chlapca sa stali priatelia. Ani si Šimon nevšimol a bol neďaleko ich záhrady. Pochopil, že vlk ho skrz všetky tie malé skúšky vedie domov.

Vlk nechal chlapca odvážne plniť všetky úlohy. Neponížil ho a nevysmial sa mu len preto, že zablúdil. To sa predsa môže stať každému aj deťom, aj dospelým. S láskou a trpezlivosťou ho priviedol domov. 

Šimon videl svetlá a počul aj ľudí, ktorí ho hľadali.
Vlk zastal a povedal: "To je tvoja posledná úloha. Musíš už domov trafiť sám. Ja už ďalej nemôžem ísť s tebou."

Chlapec zastal a pozeral vpred. Nevedel si predstaviť, že sa s vlkom už majú rozísť. Držal ho stále za hustý kožuch na chrbte. Aj vlk stál a pozeral vpred. Vedel, že najbližší pohľad do očí tohto odvážneho chlapca bude možno aj posledný. Hlasy hľadajúcich ľudí ich však rýchlo prebrali z tichého rozmýšľania.

Šimon vlka silno objal. "Uvidím ťa ešte niekedy?" zašepkal smutným hlasom.

Vlk sa privinul a odpovedal "Kedykoľvek budeš odvážny, kedykoľvek budeš pomáhať slabším a tam, kde tvoju pomoc potrebujú si na mňa spomenieš. Uvidíš ma v tvárach všetkých tých ľudí i tvorov, ktorým sa rozhodneš pomôcť. Tak, ako som ja v tebe videl kúsok seba, ty uvidíš mňa." Postrčil ho nosom smerom k ľuďom. A potichu sa vzdialil do tmy lesa. 

Šimon sa vrátil späť k babke a dedkovi. Tú noc ozaj tvrdo spal. Na ďalší deň požiadal babičku, aby mu na vestu, ktorú rád nosil do lesa, vyšila obrázok vlka. Šimon si tento príbeh nechal pre seba. Nechcel, aby ľudia šli vlka hľadať, alebo aby o vlkovi šírili nepravdivé správy.

Babička mu na vestu vyšila hlavu vlka. A hoci tomu nikto nerozumel, on vedel a teraz už aj ty. Dávno z tohto oblečenia vyrástol, ale Šimon má vlka dodnes vo svojom srdci. Zakaždým, keď niekomu pomôže, si spomenie na toto krásne a múdre zviera, ktoré ho nevysmialo, ale vďaka malým úlohám priviedlo domov.

Aj vy môžete mať na vestičke, mikine alebo nohaviciach malú nášivku vlka. Môžete si tak spomenúť na túto rozprávku o tom, ako pomoc iným pomohla prekonať strach a vrátiť sa domov. 

A aké zvieratko nosíte vo svojom srdiečku vy a prečo?